10 Dušan Krivský

Labutí píseň

(Senica: Durlák, 2024)

„Hnacím motorom pri písaní bola nuda a smútok, ktorý som zaháňal čítaním svojich cestopisných zážitkov uverejnených v Záhorákovi. A tak mi napadlo, že by z toho mohla byť kniha.“ 

Publikácia na prvý pohľad pôsobí ako cestopis, no nie je to celkom tak. Jej obsahom sú rôzne vtipné príbehy, ktoré autor zažil na svojich cestách a ktoré sú napísané v skalickom nárečí. Je určená všetkým ktorí sa radi zasmejú na „drobných nešťastiach druhého.“

Inšpiráciou k jej tvorbe boli články uložené na DVD nosiči, ktoré autor postupne upravoval, dopĺňal a zoraďoval do kapitol.  Ako sám vraví,  najnáročnejší bol výber fotografií z Talianska, Španielska,  Beneluxu, Francúzska, Škandinávie, Balkánu, Ázie, Transsibírskej magistrály – čitatelia ich v publikácií nájdu približne stodvadsať.

No a ako motto by mohol poslúžiť citát, napísaný, ako inak v skaličtine: „Cvičte, bjehajte, choďte, lyžujte, športujte dokát možete! Ono to nepújde furt.“